Zem, na ktorej žijeme, je veľmi zaujímavá planéta a keby človek chcel, vedel by o nej písať a rozprávať celé hodiny. Napr. napriek tomu, že približne 70% tvorí voda, najvyspelejšie formy života na planéte sa nachádzajú na súši. Dokonca, keď astronauti prvý krát videli z vesmíru našu planétu, nazvali ju modrou planétou. Z diaľky je Zem údajne najjasnejšia z planét. To preto, že slnečné svetlo sa odráža od vody na našej planéte. 

Vedci odhadujú, že Zem je približne 4,54 miliardy rokov stará s 1% odchýlkou. Výskumníci vypočítali vek Zeme od veku najstarších skál a hornín na planéte a od veku meteoritov, ktoré boli objavené na Zemi (meteority a planéty vznikli v rovnakej dobe, kedy sa tvorila slnečná sústava). Zaujímavým faktom je, že najstarší strom na Zemi je asi 9550 rokov starý a je to Smrek obyčajný (Picea abies), ktorý bol objavený v Nórsku v roku 2004. 

Na zemi má deň 24 hodín, ale v skutočnosti je to 23hod., 56min., 4s, čo je čas, ktorý planéta potrebuje na otočenie sa okolo vlastnej osi. Astronómovia ho nazývajú hviezdnym dňom. Vedci tvrdia, že zemský deň mal pred pár miliónmi rokov 20 hodín a o pár miliónov neskôr bude mať 27 hodín. Zem má 365,2564 dňa. Vďaka číslam po desatinnej čiarke sa každé štyri roky ráta o jeden deň navyše – 366 dní. To je dôvod, prečo sa pridáva jeden deň na viac vo februári každý štvrtý rok. 

Zem je ako obrovský magnet, s pólmi v hornej a dolnej časti planéty, v blízkosti skutočných zemepisných pólov. Toto magnetické pole sa tiahne od zemského povrchu tisícky kilometrov – a táto oblasť nazýva magnetosféra. Bez nej by slnečný vietor od Slnka zasiahol Zem priamo a vystavoval by povrch planéty významnému množstvu žiarenia. Magnetosféra okolo Zeme nás chráni pred poškodením. Za najhorúcejšie miesto na planéte je zatiaľ považovaná El Azizia v Líbyi, kde teplotné záznamy z meteorologických staníc namerali 136 stupňov Fahrenheita (57,8 stupňov Celzia) a to 13.9.1922. A vedeli ste, že 21. júla 1983 bola nameraná najnižšia teplota na Zemi? Desivých -89.2 oC /128,6 stupňov Fahrenheita pod nulou/ v Antarktíde ako uviedol sovietsky vedec na expedičnej stanici vo Vostoku. 

Pretože naša zemeguľa nie je dokonalou guľou, jej hmotnosť je nerovnomerná. A nerovnomerná hmotnosť znamená mierne nerovnomernú gravitáciu. Jedna z tajomných gravitačných anomálií je vHudson Bay v Kanade. Táto oblasť má nižšiu gravitáciu ako ostatné regióny a podľa všetkého sú na vine ľadovce. Matka Zem má široký pás: Na rovníku, má jej obvod 24.901 míľ (40.075 km). 

Konečne, mohlo by byť viac planét ako je tá naša. Vedci našli dôkaz, že existujú planéty podobné Zemi obiehajúce okolo vzdialených hviezd, vrátane planéty nazvanej Kepler 22.b krúžiacej v obývateľnej zóne hviezdy, podobne ako tá naša. Či niektorá z týchto planét bude schopná života je otvorenou otázkou. 

Planéta, ktorú obývame je úžasná a ak si ju chceme zachovať, mali by sme sa k nej aj tak správať. Pretože o chvíľu napr. vďaka globálnemu otepľovaniu sa budú meniť nielen teplotné rekordy.